HISTÓRIA

Skalné obydlia sú pýchou obce Brhlovce. Nie sú doložené presné písomné záznamy o dátumu ich vzniku. Podľa miestnej tradície vznikali za čias tureckých nájazdov v 16. a 17.storočí. Isté je, že prvýkrát o nich písal už v roku 1742 Matej Bel vo svojom „sprievodcovi“ po krajinách Uhorska: Notitia novae historico-geographica.

Skalné obydlia pripomínajú kamenné jaskyne, ktoré ľudia prácne a dlhodobo dlabali do sopečného masívu, ktorý tvorí najmä mäkký tuf a tvrdý andezit.  V minulosti slúžili na bývanie, čo dokumentujú komíny, ktoré sa zachovali, vyčnievajúce zo skalného masívu. Celá rodina obývala jednu miestnosť, kde varili, jedli , spali. Postupne si hĺbili ďalšie priestory, kde chovali zvieratá a uskladňovali potraviny.

Najväčšou výhodou týchto skalných priestorov, ktoré vyformovala sopečná činnosť treťohôr, je konštantná teplota. V zime, aj pri mrazoch -30°C sa tu udržuje teplota okolo 7°C a v lete aj v extrémnych horúčavách sa drží okolo 18°C. Skaly majú tú schopnosť, že dokážu v dutinách udržiavať neprestajne rovnakú teplotu a prebytočný chlad v zime a teplo v lete vyžarujú do okolia (majú podobnú schopnosť ako klimatizácia). Preto je v Brhlovciach vďaka sopečným vyvrelinám  (vulkány sa veľmi živo zúčastnili na geologickej stavbe krajiny, štiavnická sopka Sitno mala charakter stratovulkánu) extrémne počasie, nezvyčajne tuhé zimy a horúce, suché letá.

V 18.storočí vznikalo v obci ľudové kamenárstvo, ktoré je spojené s osobou Antona Kormendiho, šľachtica z Brhloviec. Anton Kormendi je veľmi zaujímavou postavou uhorských dejín 18.storočia. V renomovanej monografii A.Špiesza sa píše, že ide o „ najvýznamnejšieho banskoštiavnického a kremnického ťažiara z druhej polovice 18.storočia, ktorý bol rovnako podnikavý v baníctve i hutníctve, v požičiavaní peňazí na úrok, prenajímaní si objektov mestského hospodárstva a práve tak i vo feudálnej sfére, lebo vlastnil dediny v Rábskej, Tekovskej a Hontianskej stolici.“

 Bol prísažný prísediaci Tekovskej a Hontianskej stolice a tiež získal čestnú hodnosť ako večný župan (comes prepetuus) a preto sa angažoval aj v záležitostiach Tekovskej stolice. Anton Kormendi dal vybudovať v Horných Brhlovciach kamenný kaštieľ s kostolom a na stavbu doviezol kamenárskych majstrov  z Talianska. Neskorobarokový kaštieľ z roku 1756 je hlavnou dominantou obce a postavili ho na malebnej vyvýšenine. Brhlovskí muži sa tiež zúčastňovali na stavbe kaštieľa, sledovali a osvojovali si poznatky kamenárskeho remesla. Kameňolomy sa nachádzali okolo celých Brhloviec.

Rozvojom ľudového kamenárstva sa menil aj vzhľad skalných obydlí. Ľudia sa naučili dokonale opracovávať kameň a tak vylepšovali a sfunkčňovali svoje príbytky. Priamo v skalách vznikali pece na pečenie chleba, studňa hlboká 14m, skalné vaničky na kúpanie a obrovské maštale pre dobytok. Pretože kameň vhodný na spracovanie sa nachádzal všade, ľudia znižovali podlažie a vyťažený kameň používali na stavbu kamenných domov , šopiek a chlievov. Dnes sú pred skalnými obydliami postavené domy, zvyčajne dvojizbové a skalné priestory sa využívajú ako sklady a pivnice.

Pre verejnosť sú sprístupnené skalné obydlia v starobylej uličke Šurda. Skanzen s ľudovou architektúrou je od r. 1983 jednou z jedenástich  pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry na Slovensku.  Muzeálna expozícia Tekovského múzea dokumentuje zvláštnu formu ľudového obydlia, tunajšie staviteľstvo a zároveň reprezentuje  ľudovú kultúru okolitých dedín, lebo Brhlovce ležia na hranici bývalých žúp Hont a Tekov.